Miselka

No bolo to akurát dnes,keď sme sa vybrali k babke na hody.A veď prečo nie...babku treba občas pozrieť, a tie jej výborné koláče,no mňam.Bolo nám tam pekne,veselo..lenže nadišiel čas,keď sme sa rozhodli ísť domov,bola už tma.Zatial v tom ako nie je nič také hrozné,až nato,že ja mám vodičák asi dva týždne a poviem Vám,že po tme som ešte nejazdila.Mala som síce podporu môjho tatinka,maminku a aj mojej malej sestry,ale no moc to nepomáhalo.Tak naštartovanie a rozjazd bol celkom v poriadku,žiadne škody na životoch,ani na majetku,lenže ako som už spomínala,všade bola tma!Ďiaľkové svetlá,moja záchrana,pomyslela som si,no akosi každú chvíločku bol niekto oproti mne a to predsa nebudem blázon mu vysvecovať do očí.Tak som každú chvíľu prepínala.ďiaľkové,krátke,ďiaľkové,krátke,ďiaľkové....až som sa bála,že tú páčku utrhnem.A samozrejme,že cesty nikdy nie su pekné a rovné,nie,samé ostré zákruty.A najviac ma potešila asi tatinkova poznámka: "Dávaj si pozor,veľmi často tu behá lesná zver."Keď si to tak zhrniete dohromady,no nebolo toho málo,mala som veru dosť.Myslím,že by som to auto radšej tlačila pred sebou ako šoférovala.šla som približne 60km/hod no zdalo sa to neuveriteľne rýchlo.Keď sme už konečne boli doma,nastal ďalší problém-kam zaparkovať.Unás to tak býva a hlavne ,nedeľa večer,to zaparkovanie nie je možné.Po dlhom úmornom hľadaní,sme konečne našli malé miestečko..pomaličky sme zaparkovali a boli sme všetci sťastní,že sme živí a zdravía to naše pekné autíčko má zase odo mňa na chvíľu pokoj! :)